Kde bolo, tam b
olo, bol raz jeden notebook, ktorý nebol až tak celkom obyčajný. Bol maličký a šikovný a mal navyše niečo, čo sa len tak v jeho okolí nedalo vidieť. Optický digitálny audio výstup. A tak si jeho pán povedal, že si z neho spraví svojho dvorného muzikmajstra. Všetko by to bolo obyčajné a ničím nevýnimočné, až do doby kedy sa zistilo, že s optickým zvukom to nebude až také jednoduché, ako sa na začiatku zdalo. Tak si pán sadol k Internetu a začal hľadať. Hľadal a hľadal a aj niečo našiel. Ibaže to bolo za horami a za dolami a nikto o tých čudákoch nič nevedel. Tak sa pán popýtal v okolitých kráľovstvách, či tam nie je nejaký múdry radca, ktorý by vedel pomôcť. Veľa múdrych hláv bolo z kráľovstva anglického, ale bolo ich zopár aj zo zeme Českej. Pán však mal tých rád už toľko, že z toho skoro ochorel a tak zobral rozum do hrsti a vydumal, že sa nebude spoliehať na hlasy kuvičie a urobí si 
to po svojom. A zavolal si hudobníkom z kompánie Tonas do mesta kráľovského Trenčína a dohodol sa ten s nimi na odskúšaní jednej čarovnej krabičky, čo tu zanechali majstri germánsky, páni svojho fortelu, Behringermi sa nazývajúci. Pýšili sa týto, že to je krabička vskutku naozaj čarovná. Mala v sebe zosilňovač na 2x15W, dvojpásmové reproduktory a hlavne, dala sa pripojiť k dvornému muzikmajstrovi svetelným lúčom. Germáni boli vo svojich luhoch a hájoch a vraj aj ešte ďalej, známi tým, že si ich do služby dal prizvať nejeden zámožný pán, ktorý vraj muziku rovno aj vyrábal. Veď aj ucho v erbe tomu nasvedčovalo. Majstri z Tonasu boli veľmi šikovný a pánovi priniesli krabičky veľmi rýchlo. Muzikantská kompánia z Germánie však dala vyrobiť tieto krabičky do ďalekej Číny, kde sú vraj poddaní veľmi pracovití, ale treba ich skoro všetko učiť, lebo tam sa žije iný svet. A pán zis
til, že sú naozaj títo Číňania veľmi učenliví, lebo všetko vyzeralo cifrovane. Za sto dukátov to vyzeralo na dobrý obchod. Pripojili sa i tie káble, drôty a všetky pakšaméty, kde bolo treba. Včul, a ide sa na to. Pán spozornel. Ešte ani dvorný muzikmajster nespustil a všetko to bolo akési divné a do rúch tajomstva zahalené. Pánovo pozorné ucho, ako to na tom erbe tých Germánov, hneď uslišalo divné bručanie zovnútra krabičiek, akoby tam dajaký kocúr priadol. Číňania hoc pracovitý, ale rozumu nie silný, by inak vedeli, že elektrika vie byť aj rušivá a treba sa s ňou pohrať, aby poslúchala. No a potom sa do toho obul muzikmajster. Vytiahol svoje tajné tromfy, nech sa Germán predvedie, aký je mocný. Pán pozvŕtol ten čudlík na hlas viac doprava a čuduj sa svete krabička nie len zaspievala, ale i zakrepčila. Hulákala na plné hrdlo tak, že pána skoro zbrojnoši prišli ratovať. Kým šak krabičky v
rešťali, pán si zasa všimol, že vzduch fičí z každej dierky v krabičke. Nie len z tých, čo Germáni volajú bassreflex, ale aj s diery, kde slúchadlá patria, či okolo tých čudlíkov s ktorými sa to šetko šteluje. A fičalo to tak, že to pískanie vadilo veľa, priveľa. Po chvíli sa pridal navyše ešte aj nejaký nový bzukot zovnútra. Že by sa kráľovské včely usadili vnútri krabičky a zaspievali si s muzikou? Asi súčiastky. Pán sa teda rozhodol, že dá krabičkám poslednú šancu a oprobuje slúchadlá od iného Germána menom Bayerdynamic DT900Pro. Stačila mu iba chvíľa. Hoci svetelný lúč z muzikmajstra robí germánskym krabičkám dobre, pánove slúchadlá zistili, že Čínski poddaní Germánskych majstrov museli do vnútra zamontovať len nejakú detskú hračku, lebo muziku to viac zhyzdilo ako popravilo. Tie čudlíky na hĺbky a výšky tam boli totiž zapojené stále a to sa žiadnym slúchadlám nepozdáva.
olo, bol raz jeden notebook, ktorý nebol až tak celkom obyčajný. Bol maličký a šikovný a mal navyše niečo, čo sa len tak v jeho okolí nedalo vidieť. Optický digitálny audio výstup. A tak si jeho pán povedal, že si z neho spraví svojho dvorného muzikmajstra. Všetko by to bolo obyčajné a ničím nevýnimočné, až do doby kedy sa zistilo, že s optickým zvukom to nebude až také jednoduché, ako sa na začiatku zdalo. Tak si pán sadol k Internetu a začal hľadať. Hľadal a hľadal a aj niečo našiel. Ibaže to bolo za horami a za dolami a nikto o tých čudákoch nič nevedel. Tak sa pán popýtal v okolitých kráľovstvách, či tam nie je nejaký múdry radca, ktorý by vedel pomôcť. Veľa múdrych hláv bolo z kráľovstva anglického, ale bolo ich zopár aj zo zeme Českej. Pán však mal tých rád už toľko, že z toho skoro ochorel a tak zobral rozum do hrsti a vydumal, že sa nebude spoliehať na hlasy kuvičie a urobí si 
to po svojom. A zavolal si hudobníkom z kompánie Tonas do mesta kráľovského Trenčína a dohodol sa ten s nimi na odskúšaní jednej čarovnej krabičky, čo tu zanechali majstri germánsky, páni svojho fortelu, Behringermi sa nazývajúci. Pýšili sa týto, že to je krabička vskutku naozaj čarovná. Mala v sebe zosilňovač na 2x15W, dvojpásmové reproduktory a hlavne, dala sa pripojiť k dvornému muzikmajstrovi svetelným lúčom. Germáni boli vo svojich luhoch a hájoch a vraj aj ešte ďalej, známi tým, že si ich do služby dal prizvať nejeden zámožný pán, ktorý vraj muziku rovno aj vyrábal. Veď aj ucho v erbe tomu nasvedčovalo. Majstri z Tonasu boli veľmi šikovný a pánovi priniesli krabičky veľmi rýchlo. Muzikantská kompánia z Germánie však dala vyrobiť tieto krabičky do ďalekej Číny, kde sú vraj poddaní veľmi pracovití, ale treba ich skoro všetko učiť, lebo tam sa žije iný svet. A pán zis
til, že sú naozaj títo Číňania veľmi učenliví, lebo všetko vyzeralo cifrovane. Za sto dukátov to vyzeralo na dobrý obchod. Pripojili sa i tie káble, drôty a všetky pakšaméty, kde bolo treba. Včul, a ide sa na to. Pán spozornel. Ešte ani dvorný muzikmajster nespustil a všetko to bolo akési divné a do rúch tajomstva zahalené. Pánovo pozorné ucho, ako to na tom erbe tých Germánov, hneď uslišalo divné bručanie zovnútra krabičiek, akoby tam dajaký kocúr priadol. Číňania hoc pracovitý, ale rozumu nie silný, by inak vedeli, že elektrika vie byť aj rušivá a treba sa s ňou pohrať, aby poslúchala. No a potom sa do toho obul muzikmajster. Vytiahol svoje tajné tromfy, nech sa Germán predvedie, aký je mocný. Pán pozvŕtol ten čudlík na hlas viac doprava a čuduj sa svete krabička nie len zaspievala, ale i zakrepčila. Hulákala na plné hrdlo tak, že pána skoro zbrojnoši prišli ratovať. Kým šak krabičky v
rešťali, pán si zasa všimol, že vzduch fičí z každej dierky v krabičke. Nie len z tých, čo Germáni volajú bassreflex, ale aj s diery, kde slúchadlá patria, či okolo tých čudlíkov s ktorými sa to šetko šteluje. A fičalo to tak, že to pískanie vadilo veľa, priveľa. Po chvíli sa pridal navyše ešte aj nejaký nový bzukot zovnútra. Že by sa kráľovské včely usadili vnútri krabičky a zaspievali si s muzikou? Asi súčiastky. Pán sa teda rozhodol, že dá krabičkám poslednú šancu a oprobuje slúchadlá od iného Germána menom Bayerdynamic DT900Pro. Stačila mu iba chvíľa. Hoci svetelný lúč z muzikmajstra robí germánskym krabičkám dobre, pánove slúchadlá zistili, že Čínski poddaní Germánskych majstrov museli do vnútra zamontovať len nejakú detskú hračku, lebo muziku to viac zhyzdilo ako popravilo. Tie čudlíky na hĺbky a výšky tam boli totiž zapojené stále a to sa žiadnym slúchadlám nepozdáva. A tak pán skla
maný vrátil majstrom z Tonasu ich čarovné krabičky. Pochváli ich služby a odporučil im, aby to predávali dietkam školopovinným. Možno by už mohol zazvoniť ten zvonec a rozprávky by bol koniec, ale nie. Pán stále kutre na tom Internete zázračnú krabičku pre jeho slúchadlá z Germánie. A má len jednu podmienku. Muzikmajster sa bude pripájať iba cez svetelný lúč. Ak preto niekto o takejto krabičke viete, dajte nášmu pánovi vedieť. Prisľúbil veľkú odmenu a kráľovskú hostinu.
What a great fairy tale, you´re clever person ;-)
OdpovedaťOdstrániťthx, I appreciate it
OdpovedaťOdstrániť